Internetový obchod s výrobkami ASP s.r.o.
S trochou vody, Vaše hody.
Epidemiologické údaje
Epidemiologické údaje ukazujú, že ľudia patriaci do ázijských kultúr zaznamenávajú nižší výskyt osteoporózy, ochorení srdcovo-cievneho systému, príznaky menopauzy a určitých druhov rakoviny, ako napr. rakoviny prsníka, prostaty, hrubého čreva, pľúc a ďalšie. Skutočnosť, že títo ľudia stratili túto zdravotnú výhodu, keď prešli na stravu západného sveta, prinútila výskumníkov pozrieť sa na ich stravovacie návyky bližšie a nájsť odpoveď na problémy západného sveta. Geografické rozdiely vo výskyte rakoviny sa časti pripisujú rozdielom v príjme potravy. Tradičná strava východného sveta je bohatá na sóju a ľanové semená, ktoré majú neobyčajne vysokú hladinu fytoestrogénov.
Epidemiologické a vedecké poskytujú dôkazy o tom, že konzumácia sóje patrí medzi hlavné faktory, ktoré prispievajú k jasným rozdielom v profile chorôb pri porovnaní západného a východného sveta.
Výsledky populačnej kontrolnej štúdie o rakovine prsníka medzi americkými aziatkami zameranej na súvislosť medzi sójou a rakovinou prsníka boli uverejnené na Medzinárodnom sympózium Úloha sóje v prevencii a liečbe chronických ochorení v dňoch 4.-7.novembra 2001. Záverom tohto sympózia bolo, že príjem sóje počas dospievania a dospelosti významne ovplyvnil riziko vzniku rakoviny prsníka. Ďalej ženy, ktoré uvádzali príjem sóje 4-5-krát týždenne, mali o 40% nižšie riziko rakoviny prsníka v porovnaní so ženami, ktoré ju v potrave neprijímali.
Bežná spotreba sójových izoflavónov v potrave aziatov je 30 - 50 mg/deň. Nedávna štúdia publikovaná v Journal Of Nutrition (Časopis o výžive) zverejnila výsledky, podľa ktorých príjem sóje u žien v menopauze v USA je veľmi nízky, menší ako 1 mg/deň.
Fytoestrogény (rastlinné estrogény) je všeobecné pomenovanie, ktoré zahŕňa nesteroidné skupiny zlúčenín rastlinného pôvodu alebo syntetizované in vivo metabolizmom z prekurzorov prítomných v rastlinách, ktoré konzumujú ľudia.
Fytoestrogény pomáhajú regulovať rast rastlín a chránia ich pred stresom a škodlivými účinkami UV žiarenia.
Najbežnejšie izoflavóny sú flavóny, lignany a izoflavóny, pričom najúčinnejšie sú izoflavóny. Tieto sú aj najbežnejšie fytoestrogény, hojne prítomné v sóji.
Z izoflavónov sú dva - genisteín a daidzeín - ktoré sa zdajú byť najsľubnejšími terapeutickými a preventívnymi prostriedkami. Genisteín a daidzeín sú prítomné vo vysokých koncentráciach (až 3 mg) v prírodných sójových bôboch. Sója takisto obsahuje genistín a daidzín (glukozidy), čo sú sacharidy s obsahom izoflavónových molekúl. Počas zažívania črevné baktérie štiepia alebo odštepujú sacharidové molekuly, čím vytvárajú stále viac genisteínu a daidzeínu (aglykóny) k dispozícii pre využitie v tele.
Izoflavóny sú slabšie prírodné estrogény. Ich aktivita je tisíc až desaťtisíckrát nižšia ako u prirodzených ženských hormonálnych estrogénov. Sójové izoflavóny sa významne líšia od syntetických estrogénov v tom, že sú ľahko štiepiteľné, neukladajú sa v tkanivách a v tele nezostávajú dlho. Množia sa dôkazy, že môžu ochrániť pred alebo aj liečiť také ochorenia ako príznaky menopauzy, osteoporózu, ochorenia srdca a niektoré druhy rakoviny, či už závislé alebo nezávislé na hormónoch.
research publikovaných informácii 30.12.2008
